Portál KIS

Anketa
Zaslouží si zemědělci daňovou úlevu v podobě tzv. zelené nafty, tak jako většina zemí v EU?
Hlasovalo 34293 lidí


apic-ak.cz, 21. březen 2007
KOMUNIKÉ z XVIII. valného zhromaždenia

Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory, konaného dňa 15. marca 2007 v Ľubovnianskych kúpeľoch

Hodnotením doterajšej činnosti a vytýčením hlavných úloh na najbližšie obdobie sa zaoberalo dnešné XVIII. valné zhromaždenie Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) v Ľubovnianskych kúpeľoch. Členskú základňu SPPK tvorilo k 31. decembru 2006 dovedna 2 044 subjektov, z toho  1 779 z poľnohospodárskej prvovýroby, 130 potravinárskych podnikov, 104 organizácií služieb a 31 iných fyzických alebo právnických osôb. Podľa prieskumov z roku 2006 členovia SPPK obhospodarovali viac ako 70 % poľnohospodárskej pôdy v SR, chovali vyše 80 % hovädzieho dobytka a vytvárali takmer 40 mld. Sk tržieb z vlastných výkonov.

„Vstup do Európskej únie priniesol pre slovenský agropotravinársky komplex plusy aj mínusy“, uviedol vo svojom vystúpení prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič. Stotožnil sa tiež s tvrdeniami SPPK, že naši podnikatelia sa nemusia báť konkurencie, ale nerovnakého podnikateľského prostredia. Hlava štátu preto nepatrí medzi zástancov obmedzovania priamych platieb a štátnej pomoci v agrárnom sektore. „Nie vždy je výhodnejšie dovážať lacné potraviny“ pridal ďalšiu myšlienku prezident. Minister pôdohospodárstva Miroslav Jureňa upozornil, že niekedy sa neprávom zabúda na potravinársky priemysel. Jeho podiel na tvorbe hrubého domáceho produktu v EÚ pritom dosahuje 13 %, čím prevyšuje napríklad aj automobilový a chemický priemysel. „Len sa to u nás málo pertraktuje na verejnosti“, zdôraznil M. Jureňa. Podľa Jána Slabého, predsedu Výboru NR SR pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, sú naši výrobcovia schopní produkovať kvalitné potraviny. „Agropotravinársky komplex však treba vnímať multifunkčne, teda aj vo väzbe na tvorbu a ochranu životného prostredia a udržiavanie kultúrneho charakteru krajiny“, prízvukoval.

Ako odznelo v správe predstavenstva, ktorú predniesol predseda SPPK Ivan Oravec, roľníci a potravinári oceňujú, že agrárna politika sa stala jednou z priorít štátnej hospodárskej politiky. Slovensko v tomto roku prvý raz vyplatí poľnohospodárom priame platby v maximálnej výške 70 % prepočítacieho štandardu tradičných členských krajín EÚ. Vláda i Národná rada SR si však od tohto kroku sľubujú stabilizáciu poľnohospodárskej a vidieckej zamestnanosti, zníženie pasívneho salda zahraničného obchodu s agropotravinárskymi komoditami a zvýšenie kvality, hygieny a bezpečnosti u nás vyrábaných potravín.

„Splnenie týchto cieľov nebude jednoduché“, povedal I. Oravec. „Vychádzame totiž z nepriaznivej východiskovej základne, keď za ostatných 15 rokov vytvorila prvovýroba stratu viac ako 30 mld. Sk, čo sa prejavilo v mimoriadne vysokej opotrebovanosti budov, technológií a strojov, ktorých podiel nad 8 rokov životnosti sa dostal nad 80 %. Rovnako sa táto skutočnosť prejavila v mzdovej disparite, ktorá trvalo zostáva hlboko pod 80 percentami priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Predbežné štatistické údaje naznačujú ďalší výrazný pokles agrárnej zamestnanosti, čo už hraničí s nedostatkom primerane kvalifikovaných pracovných síl, najmä pri ich zvýšenej potrebe v sezónnom období. Predbežné odhady naznačujú, že v minulom roku sa vytvoril v sektore prvovýroby zisk vo výške 265 mil. Sk, čo však môžeme s predpokladaným ziskom v Českej republike na úrovni 7 mld. Kč len ťažko porovnávať“. Slovensko sa nachádza na 19. mieste v EÚ vo výdavkoch na 1 hektár pôdy, kde sme v porovnaní s priemerom EÚ-25 vo výške 298 EUR/ha dosiahli hodnotu 111 EUR/ha, t.j. iba 38,2 % z priemeru EÚ. Pri porovnávaní výdavkov do poľnohospodárstva  v prepočte na jedného obyvateľa sme obsadili až 23. miesto, pretože v porovnaní s priemerom EÚ vo výške 106 EUR sme dosiahli iba hodnotu 41 EUR, teda 38,7 % z priemeru únie.
O niečo priaznivejšia je podľa predstavenstva SPPK situácia v potravinárskom priemysle a podnikoch služieb, ktoré by podľa prvých odhadov mali spolu ukončiť rok 2006 so ziskom vo výške niečo viac ako 5 mld. Sk, s priemernou rentabilitou 4,3 %. Lenže z výrobných odborov, ktoré sú najviac prepojené s prvovýrobou, zaznamenal opätovnú stratu mliekarenský sektor, ktorý ju vytvára už viac rokov. V červených číslach sa ocitlo aj hydinárstvo a bezmála s nulovou rentabilitou skončil minuloročné hospodárenie mäsospracujúci priemysel. V porovnaní s rokom 2005 sa hospodársky výsledok znížil v cukrovarníctve, výrobe krmív, vína, piva a nealkoholických nápojov.

Správa predstavenstva SPPK ďalej uvádza, že nedostatočná výška podpôr a spoločenského uznania sprevádzala takmer všetky etapy transformácie slovenského poľnohospodárstva, čo v konečnom dôsledku vyústilo do permanentného poklesu najmä živočíšnej produkcie. Zatiaľ čo v roku 1991 sme ešte mali v chovoch 1,563 milióna kusov hovädzieho dobytka, z toho 548-tisíc kráv, na začiatku tohto roka to už bolo len 507-tisíc kusov dobytka spolu, čo predstavuje z hľadiska roľníkov katastrofálnu redukciu až o 67,5 %, pričom na kravy pripadlo iba necelých 219-tisíc kusov, čo predstavuje pokles o 60,1 %. Až o 56,2 % sa v tom istom období zredukovali počty ošípaných, o 45 % počty oviec a o viac ako 20 % počty hydiny. Živočíšna výroba jednoducho nabrala smer, ktorý si na začiatku deväťdesiatych rokov minulého storočia nedokázali predstaviť azda ani najväčší pesimisti. Jej negatívny vývoj však prekročil všetky očakávania. 

 Za prvoradú príčinu neustáleho znižovania agrárnej výroby - najmä v chovoch hospodárskych zvierat - označuje SPPK silnejúce dovozy agropotravinárskych komodít na slovenský trh. V uplynulom roku dosiahla ich úroveň historicky najvyššiu hodnotu 64,7 mld. Sk, pričom sa  medziročne zvýšila o 7,1 mld. Sk. O 7,6 mld. Sk stúpol síce aj slovenský agropotravinársky export, no celkové pasívum zahranično-obchodnej výmeny v tomto sektore v roku 2006 bolo podľa doteraz dostupných údajov Štatistického úradu SR opäť veľmi vysoké a prekročilo hranicu 17 mld. Sk.

Keďže neustále sa prehlbuje dominantné postavenie obchodných reťazcov vo vzťahoch s dodávateľmi potravín, ich ďalšiu legislatívnu úpravu považuje SPPK za jednu zo svojich priorít. Takisto presadzuje zrušenie dane z pozemkov, ktorá v SR neustále zvyšuje daňové zaťaženie podnikateľov na pôde. Najväčšia samosprávna organizácia poľnohospodárov a potravinárov v SR sa zároveň prihovára za zjednodušenie systému využívania daňovo zvýhodnenej nafty v agrárnom sektore, tvorbu štandardných legislatívnych pravidiel na výrobu energií z obnoviteľných zdrojov, účinnejšiu ochranu pôdneho fondu, či rovnaké posudzovanie a postihovanie krádeží úrody na poliach i zvierat v objektoch živočíšnej výroby, resp. technologických zariadení, vrátane závlah. V novele Zákonníka práce bude presadzovať ustanovenia, rešpektujúce osobitosti poľnohospodárskej a potravinárskej výroby, najmä zachovanie súčasného limitu nadčasových prác a zavedenie inštitútu tzv. naliehavých prác, ktorý sa už v minulosti v odvetví uplatňoval nad rámec bežnej nadčasovej práce. Prispieť k zlepšeniu podnikateľského prostredia v agropotravinárskom komplexe chce SPPK aj množstvom ďalších opatrení a iniciatív, ktoré bude presadzovať vo vzťahu k štátnej správe, národnému parlamentu i európskym inštitúciám a organizáciám.

Ľubovnianske kúpele, 15. marca 2007

Ing. Stanislav Nemec,
hovorca SPPK


Hodnocení => průměr 326
K článku nebyl zatím napsán žádný komentář